Doslova, kým sa nerozpadlo...

Antický pohreb bol viac než rozlúčka, bol to rituál s presným poriadkom, symbolikou a hlbokým spoločenským významom. Gréci aj Rimania verili, že len správne vykonaný pohreb zabezpečí duši pokoj a miesto v posmrtnom svete.

Nie všetko, čo čaká v tme, je tieňom.

Keď sa povie "gladiátor", väčšina si predstaví spoteného borca s mečom, štrngajúcim brnením a hlbokým hlasom ako Marcus Aurelius na rannej káve. Ale čo ženy? Áno, aj ony vstupovali do arén – a nie ako diváčky. Ženské gladiátorky – gladiatrices – sú síce historicky menej zdokumentované, no o to viac fascinujúce.

Pod chrámom boha mora, Poseidóna, sa otvára priepasť a starý svet sa lúči so svojím kráľom – v tichu, ktoré zmení dejiny.

Kto padne s Atlantídou... a kto prežije, aby niesol jej kliatbu?

Keď sa povie "noc", v modernom význame si predstavíš pokoj, hviezdy, romantiku. Ale v antickom Grécku mala noc svoje meno, silu a vedomie. Volala sa Nyx.

V rímskej armáde neexistovali žiadne detské rukavičky. Zabudni na teambuildingy, motivačné reči a wellness programy. Ak sa jednotka správala ako banda zbabelcov alebo zradcov, Rím mal na to jednoduché, krvavo účinné riešenie: decimácia.